Má TV na váš mozog negatívne účinky?

Vedci spájajú sledovanie TV k asociálnemu správaniu, zníženému verbálnemu IQ a zmenenej štruktúre mozgu – ale nová štúdia vyvoláva pochybnosti.

Všetci sme počuli varovanie pre deti: “Tá televízia vám pokazí mozog!” Môžete dokonca sami opakovať túto hrozbu, keď vidíte oči mladých prilepené k Youtube namiesto skúmania skutočného sveta. Rodičovské hrozby v dnešných časoch iba rastú, keďže sme uprostred záplavy streamovania videa na prenosných zariadeniach. Ale sú mysle mladých vážne poškodzované?

deti pozeraju tvVďaka skenovaniu mozgu, účinky pravidelného sledovania televízie na nervových obvodoch dieťaťa sú jasne vidieť. Štúdie naznačujú, že sledovanie televízie na dlhšiu dobu mení anatomickú štruktúru mozgu dieťaťa a znižuje verbálne schopnosti. Môžu existovať ešte škodlivejšie, behaviorálne účinky: aj keď vzťah príčin a následkov je ťažké dokázať, vyššia miera antisociálneho správania, obezity a duševných problémov korelujú s počtom hodín pred televízorom.

Teraz však nová štúdia dáva stopku tejto línii myslenia. Autori dochádzajú k záveru, že celý výskum až doteraz prehliadal dôležitú premennú, dedičnosť, ktorá by mohla spochybniť konvenčnú múdrosť, že TV je zlá pre mozog. Ďalšie štúdie budú potrebné na zhodnotenie tohto tvrdenia, ale kombinácia dôkazov naznačuje, že potrebujeme iný postoj voči našim návykom pred televíznou obrazovkou.

Prehrávanie dôkazov

Aby sme pochopili argument proti televízii, mali by sme sa vrátiť do roku 2013, keď tím výskumníkov na Tohoku University v Japonsku, na čele s neurológom Hikaru Takeuchim, najprv publikoval poznatky zo štúdie, v ktorej bol skenovaný mozog 290 detí vo veku od päť do 18 rokov. Návyky pozerania TV u týchto deti, v rozmedzí od nuly do štyroch hodín každý deň, boli tiež vzaté do úvahy. Takeuchi a jeho kolegovia zistili, že čím viac televízie tieto deti sledovali, tým viac nadobúdali na objeme aj mozgový hypotalamus, septum, senzomotorický priestor a zrakové kôry. Tieto oblasti sú zapojené do rôznych procesov, vrátane emocionálnych reakcií, vzrušenia, agresie a vízií. Testy potvrdili, že skóre verbálneho IQ, ktoré meria slovnú zásobu a jazykové schopnosti, padol v pomere k počtu hodín stráveným pred televízorom. K zmenám v mozgovom tkanive došlo bez ohľadu na pohlavie dieťaťa alebo veku alebo príjmu rodiny.

Predchádzajúce štúdie ukázali, že za každú ďalšiu hodinu sledovania televízie v detstve, šanca na objavenie sa príznakov depresie narastá o 8 percent, pravdepodobnosť usvedčenia z kriminálneho činu sa zvyšuje o 27 percent. A ďalšie nálezy naznačujú, že pre každé dve hodiny sledovania TV v mladosti, šanca vývoja diabetes typu 2 narastá o 20 percent.

Existuje mnoho možných vysvetlení pre tieto štúdie. Sledovanie televízie je všeobecne sedavé a osamelé, čím sa deťom popiera mnoho zdravotných výhod fyzickej aktivity a socializácie. Rozvoj verbálnych znalostí, uvažovania a iných intelektuálnych schopností môže vyplývať z pasívneho sledovania obrazovky. Takeuchi a jeho kolegovia prišli k záveru, že: “Rodičia by mali brať tieto účinky do úvahy, keď ich deti pozerajú televíziu dlhú dobu.”

Prenesme sa na novú štúdiu, podľa kriminalistov Josepha Schwartza z University of Nebraska Omaha a Kevina Beavera z Florida State University. Schwartz a Beaver analyzovali študentov základných a stredných škôl, kde hľadali súvislosti medzi sledovaním televízie a celého radu faktorov, ako je rasa, pohlavie, asociálne správanie a násilné trestné činy. Výskumníci kontrolovali takmer 15.000 týchto detí aj o dva roky neskôr a znovu potom, čo dosiahli dospelosť, vo veku medzi 18 a 26. Rovnako ako predchádzajúce štúdie, aj oni zistili, že mladí ľudia, ktorí sa pozerali na televíziu viac počas skorej puberty boli častejšie zapojený do antisociálneho správania, boli zatknutí aspoň raz a v dospelosti uväznení.

Vedci potom pridali ešte jeden faktor k ich analýze. Do štúdie bolo zahrnutých viac ako 3000 párov súrodencov (polo-súrodenci, plný súrodenci a identické a neidentické dvojčatá). Korelácia takmer medzi všetkým negatívnym správaním a časom stráveným sledovaním televízie zmizol potom ako vedci štatisticky zaúčtovali príbuznosť. Genetika, došli k záveru, tvaruje mozog a správanie, čo má ďalekosiahle dôsledky, vrátane toho, koľko hodín TV majú deti tendenciu pozerať a ako ich mozog na to reaguje. “Napríklad,” Schwartz hovorí: “Deti so zvýšenou náchylnosťou k agresívnemu správaniu môžu byť viac priťahované k televízii.” Rovnako tak u tých, ktorí majú geneticky sklon k depresii alebo obezite, môže byť viac pravdepodobné, že trávia svoj voľný čas sledovaním televízie než športovaním vonku.

Výskum naznačuje, že dedičnosť predstavuje približne polovicu rizika vzniku antisociálneho správania, zostávajúce riziko sa dá vysvetliť vplyvom životného prostredia. Konkrétne, gény ktoré ovplyvňujú nervovú signalizáciu zahŕňajúcu dopamín a serotonín sú spojené so zvýšenou kriminalitou, asociálnym správaním a psychologickými poruchami. “Naše zistenia naznačujú, že k zmenám v neurobiologickom fungovaní pozorovanými Takeuchim a spol. by došlo bez ohľadu na množstvo hodín pozerania televízie, “hovorí Schwartz.

Zostaňte naladení

Mozog každého z nás je iný, a to, čo robíte s vašim mozgom, obzvlášť v mladom veku keď sa rozvíja, má vplyv na jeho fyzickú štruktúru a funkciu. Ak dieťa zdedilo rizikové faktory predurčujúce ho k poruchám správania, on alebo ona bude pravdepodobne tráviť viac času sledovaním televízie Digi, čo danej situácii vôbec nepomáha. “Sledovanie viac TV môže vyvolať rôzne neurobiologické zmeny, ktoré v konečnom dôsledku zhoršujú sklony smerom k agresívnemu správaniu,” varuje Schwartz. V takýchto prípadoch, obmedzenie sledovania satelitnej TV by mohlo byť užitočné. Pre ostatné deti, TV nemusí mať takéto riziko.

Nakoniec, mama má predsa len pravdu: čím viac času stráveného na gauči, tým menej času stráveného fyzickými aktivitami, čítaním a interakciou s priateľmi. Nedostatok fyzickej aktivity a intelektuálnej činnosti má zjavné fyzické a kognitívne následky. TV môže aj nemusí mať negatívny vplyv na mozog, ale sedieť dlhé hodiny pred obrazovkou zdá sa môže obrať mozog o jeho potenciál.